História kanabisu USA (časť 2) – čo vraveli prvé štúdie

História kanabisu USA (časť 2)
130 zobrazení31.8. 2022 Zuzka

V prvej časti článku o histórií kanabisu v USA sme si zhrnuli ako sa marihuana stala v Amerike nelegálnou a kto za tým všetkým stál. V čase, kedy sa dostával do platnosti zákon o dani z marihuany, boli publikované dve hlavné štúdie skúmajúce účinky marihuany na jej užívateľov. Aj keď tieto štúdie neboli pri zavádzaní nových daní použité, v tomto článku sa bližšie pozrieme na to, aké boli ich závery.

1. Výskum konopy v Indii

Report Indickej Konopnej drogovej komisie z roku 1894 (The Indian Hemp Drug Commission 1893-1894) bol v tom čase najdlhší a najdetailnejší výskum kanabisu. Komisia bola požiadaná aby preskúmala pestovanie konopy v Bengálsku, prípravu a obchodovanie s konopnými drogami, vplyv ich konzumácie na sociálny a morálny stav ľudí, súvislosť so stavmi šialenstva a či je potrebné zakázať pestovanie a predaj konopy vo všeobecnosti. Komisia skúmala konopu počas jedného roka, kedy dala do obehu detailný dotazník. Výskum nakoniec obsahoval výpovede 1193 ľudí.

História kanabisu USA (časť 2)

Najčastejšie druhy konzumácie konopy v Indii

Komisia do reportu zahrnula tri najznámejšie indické “konopné drogy”:

Bhang

Bhang je indický nápoj z lúhovaných konopných listov zmiešaný s korením. Bol súčasťou hinduistických náboženských obradov alebo sa podával ako chladený nápoj. Bol veľmi bežný, široko akceptovaný a veľmi univerzálny. Jeho pravidelné či nadmerné užívanie bolo však zriedkavé a preto sa ním komisia ďalej veľmi nezaoberala.

Charas

Charas je živica extrahovaná z kvetov kanabisu, ktorá sa tiež údila. Zmes bola menej dostupná a drahšia a tak sa aj menej používala.

Ganja

Ganja – tiež známa ako dnešná “marihuana”, pozostávala z kvitnúcich vrcholkov konopnej rastliny a fajčila sa v chillume alebo fajke. Jej užívanie nižšími kastovými skupinami bolo tolerované aj keď sa s ním až tak nesúhlasilo. U ľudí z vyšších kást sa bralo za rozptyľujúce. Nadmerné užívanie bolo rozšírené medzi fakírmi či tulákmi, ktorí žobrali o jedlo. Komisia odhadla, že ganju užíva menej ako 1% dospelých mužov a menej ako 20% z nich ju užíva nadmerne.

Ganja a šialenstvo

Komisia sa zamerala na výskum ganje, jej účinkov a súvisu so stavom šialenstva. Podľa dnešných pojmov by išlo o psychózu, ťažkú depresiu, mániu, epilepsiu či mentálne postihnutie. Komisia dôkladne prešetrila všetky prípady šialenstva, ktoré boli v tom čase dostupné, podrobne preskúmali rodinnú anamnézu pacientov a všetky okolnosti, ktoré by mohli vplývať na šialenstvo.

Avšak žiadne takéto prípady neboli v štúdií zaznamenané čo naviedlo komisiu uzavrieť, že mierne užívanie ganje (marihuany) nespôsobuje šialenstvo ani iné predtým opísané problémy a navyše nemá žiadne následky na fyzické zdravie človeka. Zdôraznili, že nadmerné užívanie je výnimočné a nečasté, no môže zmeniť stravovacie návyky človeka, a tak nepriamo spôsobiť iné ťažkosti. Tiež potvrdili, že nadmerné užívanie marihuany škodí mentálnemu zdraviu rovnako ako nadmerné pitie alkoholu, no je omnoho menšia pravdepodobnosť, že by sa u týchto ľudí objavili znaky agresivity, čo sa o užívateľov alkoholu povedať nedá. Bolo potvrdené, že užívanie ganje nie je hlavným dôvodom kriminality a násilia.

Odporúčania komisie

Komisia tak odporučila, aby sa marihuana len regulovala, prípadne, aby sa naň zaviedli dane. Jej úplný zákaz by vyvolal v Indii politické spory, keďže bhang bol spojený s náboženskými obradmi a ganja sa využívala v medicíne. Jej zákaz bol tiež nelogický z dôvodu, že kanabis rástol voľne v prírode, a tak by sa mohol vytvoriť nelegálny trh. V reporte bolo tiež uvedené, že po jej zákaze by jej nadmerní užívatelia mohli siahnuť po oveľa nebezpečnejších látkach ako alkohol, ópium alebo durman. Indickej vláde bolo odporučené nezakázať ganju ani charas, ale aby namiesto toho bola udelená licencia pestovateľom, spracovateľom a maloobchodníkom kanabisu, aby zdanili všetky kanabisové drogy dostatočne vysokou sadzbou a minimalizovali tak jej nadmerné užívanie, nezákonnú výrobu a predaj.

Čo na to vravia dnešné štúdie?

Vo všeobecnosti, štúdie konopy dnes súhlasia s reportom z roku 1894 a tvrdia, že nadmerné užívanie kanabisu nemôže spôsobiť psychózu. Podľa historika Jamesa Millsa, sa ale na závery reportu treba pozerať so zdravou dávkou skepticizmu. Všetci 4 členovia britskej komisie boli platení indickou vládou, dvaja z nich boli vyberači daní a jeden bol lekárom. Viac ako polovica ich svedkov, ktorí poskytovali dôkazy a tvrdenia, boli tiež zamestnaní indickou vládou. Okrem toho, že zdanenie kanabisu prinieslo do indickej vlády vysoké príjmy, z ktorých boli sami platení, komisia bola tiež zastrašená a mala dôkladne zvážiť zákaz kanabisu, ktorý by mohol viesť k vážnej nespokojnosti obyvateľstva a vyznieť ako zásah do dlhodobo zavedených spoločenských zvykov. Mills podotkol, že najväčším kontrastom bolo meradlo dôvery komisie k lekárom. Komisia tvrdila, že lekárom sa nedá dôverovať, pretože nemali žiadne osobné skúsenosti s liečením šialenstva spojeným s užívaním ganje, no na druhej strane im dôverovali v tvrdeniach, že ganja má všestranné medicínske účinky na rôzne choroby.

Podobné argumenty boli použité aj v dnešnej dobe v kanade alebo Uruguaji, kedy chceli zaviesť dane a reguláciu na rekreačné užívanie marihuany.

2. Výskum fajčenia marihuany na vojakoch v Paname

V Júni v roku 1931 skúmali vplyv fajčenia marihuany na vojenský personál s cieľom zabezpečiť vedecky podložené základy pre formuláciu predpisov zakazujúcich pestovanie, držbu alebo predaj marihuany v zóne Panamského prieplavu. V štúdií (Marijuana smoking in panama 1930) bolo pozorovaných 34 vojakov, o ktorých bolo známe, že užívali marihuanu. Tú im potom obmedzili a psychiater ich pozoroval počas celej hospitalizácie.

História kanabisu USA (časť 2)

Usmievaví a hladní

Keď sa vojakov pýtali aké účinky cítia po fajčení, najčastejšie opisovali zvýšený apetít, ospalosť a tiež pocit šťastia, spokojnosti. Iba piati z vojakov tvrdili, že im marihuana po odobratí chýbala, väčšina z nich uprednostňovala tabak a marihuanu užívali mimo služby pre zábavu.

V štúdií sa potvrdilo, že náhle ukončenie užívania marihuany nespôsobuje žiadne abstinenčné príznaky u jej užívateľov. Vojaci sa po užití marihuany smiali bez väčšieho dôvodu, boli ospalí a hladní, neprejavovali žiadne sklony k agresivite či deštruktívnosti, nezaznamenali žiadne zmeny v krvnom tlaku, zvýšila sa však ich tepová frekvencia. Tieto prejavy nastávali približne jeden až dve hodiny po fajčení a trvali približne pol hodinu až hodinu.

Štúdia uzavrela, že fajčenie marihuany vojakmi v Paname je zanedbateľné a nezaradila ju k návykovým látkam. Aj keď sa nepodarilo preukázať žiadne psychické alebo fyzické problémy spojené s fajčením marihuany, odborníci ju neodporučili užívať, ako aj iné stimulanty, pravidelne vo veľkých množstvách. Keďže vojenské predpisy už vtedy zakazovali dovoz, predaj, držbu alebo používanie marihuany vo vojenských rezerváciách, štúdia odporučila toto nariadenie ponechať, pretože sa predpokladalo, že obmedzuje nadmerné užívanie marihuany medzi vojakmi.

Výskum dnes

Aj keď dnes máme už omnoho viac štúdií ohľadom konopy, marihuany, CBD a iných kanabinoidov z rôznych kútov sveta, negatívom ostáva, že napriek napredujúcemu financovaniu výskumu, ide väčšina financií na skúmanie negatívnych vplyvov kanabisu. Pravdou však je, že momentálne zákony o legálnosti konopy a marihuany v Amerike výskum kanabisu neuľahčujú, naopak, jediným legálnym producentov konopy na výskum v USA je Michiganská univerzita. A tak musíme len dúfať, že veda bude v tomto už len napredovať.

Zdroje:

  1. Prvá štúdia: Hall, W. (2019) The Indian Hemp Drugs Commission 1893–1894. Addiction (Abingdon, England). [Online] 114 (9), 1679-1682.
    https://onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.1111/add.14640?saml_referrer
  2. Druhá štúdia: Colonel, J. F. et al. (1933). Marijuana Smoking In Panama The Military Surgeon Volume 73, (1933). Online:
    https://www.druglibrary.org/schaffer/library/studies/panama/panama1.htm

Produkty z konope:

Ďalšie články